Dovolím si tvrdiť, že Čínu naozaj milujem, ale... :)
Občas sa pritrafia také špeciálne dni, ktoré nazývam "Chinese days". Prichádzajú síce len z času na čas,ale myslím, že ich pozná každý cudzinec, ktorý tu žije dlhšiu dobu. Hlavne v menších mestách, ktoré ešte nie sú tak poeurópštené. Napríklad u nás vo Foshane. Prečo?
Spomeniem len zopár dôvodov:
Plus neustále pohľady Číňanov, ich fotografovanie, aj bez opýtania a moje pocity alla opica v zoologickej záhrade...
Ďalšie dve veci, na ktoré sa v Číne nedá zabudnúť a už mám rečí okolo nich celkom dosť, sú PENIAZE a JEDLO. Jednoducho tu patria medzi základné konverzačné témy či sa mi to páči, alebo nie.
"Už si jedla?" takto ma zvyčajne víta teta v našom miestnom zelovoci. Ale v podstate je jedno, či je to v práci, obchode, alebo dokonca na autobusovej zastávke... Táto otázka sa tu používa namiesto "Ahoj,ako sa máš?" a dostávam ju minimálne 10x denne.
Prvé dni som z toho bola trochu nervózna, ale teraz rozumiem že pre nich je to niečo ako pozdrav a čo je hlavné, ide im o moje dobro (aby som nebola hladná, aj keď to znie trochu zvláštne). Jeden kamarát mi to vysvetľoval nasledovne:
"Táto otázka má prepojenie s minulosťou, keď boli Číňania takí chudobní, že niekedy nemali čo do úst. Takže pre nich je pocit hladu akoby znakom chudoby. Preto väčšina ľudí tu potrebuje mať stále plné bruško :)". Celkom zaujímavé, ale v podstate to dáva zmysel.
A ak po otázke či ste už jedli, odpoviete "nie", určite vás dotyčný človek pozve na obed, alebo ponúkne nejaké jedlo.
Takže keď sa ma odteraz niekto pýta "Už si jedla?", aj 20x denne, beriem to s ľahkosťou, úsmevom a opäť si čínsky život naplno užívam ....
Občas sa pritrafia také špeciálne dni, ktoré nazývam "Chinese days". Prichádzajú síce len z času na čas,ale myslím, že ich pozná každý cudzinec, ktorý tu žije dlhšiu dobu. Hlavne v menších mestách, ktoré ešte nie sú tak poeurópštené. Napríklad u nás vo Foshane. Prečo?
Spomeniem len zopár dôvodov:
- Len ťažko tu nájdete ľudí s podobným zmýšľaním ako to vaše,
- útulné kaviarničky či nočný život nepoznajú (samozrejme ak nerátam karaoke plné dievčat, stále pripravených robiť vám spoločnosť),
- kúpiť si čokoládu Milku je nemožné (čínske fejky áno)
- a o normálnom jedle ani nehovorím...
Plus neustále pohľady Číňanov, ich fotografovanie, aj bez opýtania a moje pocity alla opica v zoologickej záhrade...
Ďalšie dve veci, na ktoré sa v Číne nedá zabudnúť a už mám rečí okolo nich celkom dosť, sú PENIAZE a JEDLO. Jednoducho tu patria medzi základné konverzačné témy či sa mi to páči, alebo nie.
"Už si jedla?" takto ma zvyčajne víta teta v našom miestnom zelovoci. Ale v podstate je jedno, či je to v práci, obchode, alebo dokonca na autobusovej zastávke... Táto otázka sa tu používa namiesto "Ahoj,ako sa máš?" a dostávam ju minimálne 10x denne.
Prvé dni som z toho bola trochu nervózna, ale teraz rozumiem že pre nich je to niečo ako pozdrav a čo je hlavné, ide im o moje dobro (aby som nebola hladná, aj keď to znie trochu zvláštne). Jeden kamarát mi to vysvetľoval nasledovne:
"Táto otázka má prepojenie s minulosťou, keď boli Číňania takí chudobní, že niekedy nemali čo do úst. Takže pre nich je pocit hladu akoby znakom chudoby. Preto väčšina ľudí tu potrebuje mať stále plné bruško :)". Celkom zaujímavé, ale v podstate to dáva zmysel.
A ak po otázke či ste už jedli, odpoviete "nie", určite vás dotyčný človek pozve na obed, alebo ponúkne nejaké jedlo.
Takže keď sa ma odteraz niekto pýta "Už si jedla?", aj 20x denne, beriem to s ľahkosťou, úsmevom a opäť si čínsky život naplno užívam ....
Komentáre
hmm
a