Tak a nastal prvý problém. Hneď na letisku. Zhodou náhod som si zabudla z kabelky vybrať svoj slzný sprej, ktorý bežne nosievam (kvôli bezpečnosti, hlavne v nočnej Bratislave :)). "It´s a big problem! It´s a big problem!" Strašili ma a celkom sa im to aj darilo. Policajti behali hore-dole a ja som len čakala a čakala... Nebolo mi všetko jedno, ale nakoniec z toho až taký "big problem" nebol. Dostala som len nejaký doklad v maďarčine (pokúšala som sa s nimi dohodnúť aj na anglickej kópii, avšak to by som už asi nestihla svoj let, len toto im trvalo pol hodinu.) A utekala som do lietadla.

Tu ma čakal hneď prvý čínsky kultúrny šok. Môj spolusediaci, mladý Číňan, sa vedľa mňa pekne usadil. Vyzeral celkom poeurópštene, až si zrazu začal veselo vyzúvať topánky. Tak si hovorím, v poriadku, aspoň sa mu nespotia nohy, no nie? :) Potom pokračoval aj ponožkami a nasledovala nožná gymnastika. Tie nohy sa naozaj nedalo ignorovať a nevšímať si ich. Dokonca mal medzi prstami nejaké neidentifikovateľné častice... Potom som sa už pre istotu nepozerala. Bolo to celkom vtipné, asi si musím začať zvykať...

Uvidíme, čo sa bude diať ďalej...